Počas októbrových dní sa naši najstarší žiaci, ôsmaci a deviataci, zúčastnili na duchovnej obnove. Minulý rok sme putovali za bl. Ankou Kolesárovou do Vysokej nad Uhom, nuž a tento rok sme sa vybrali smerom na juh.
Nálada v autobuse bola od počiatku fantastická: rozhovorom, smiechu, piesňam nebolo konca kraja. Mnohí sa nechali povzbudiť p.kaplánom Štefanom a poprosili (ešte v autobuse) o sv.zmierenia.
Ako prvý sme navštívili BUTKOV, najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Cestou naň sme sa rozjímali nad jednotlivými zastaveniami Krížovej cesty. Všetci sme sa nejakým spôsobom podieľali na liturgii sv.omše: chlapci miništrovali, dievčata sa ujali liturgických čítaní. Po sv.omši sme sa o príjemného sprievodcu, p. Mariána Faturíka, dozvedeli o vzniku, budovaní tohto veľkolepého miesta. BOhu vďaka za všetkých, ktorí toto veľdielo s toľkou láskou vybudovali. Za tmy sme sa lesom za pomoci svetielok vrátili do nášho autobusu.
Naša cesta pokračovala do františkánskeho kláštora v Beckove, kde sme si zabezpečili spacákový - pútnický nocľah. Tu sme sa výdatne navečerali a po ubytovaní sa sme to rozbalili... Výlet je predsa výlet! Zažili sme nádhernú komunitu v spoločenských hrách, v rozhovoroch, smiechu a zábave. V tú noc sme spánok iba nacvičovali.
Na druhý deň, po rannej modlitbe a raňajkách sme sa v spolupráci so spievodkyňou zúčastnili prehliadky starobylej pevnosti, hradu Beckov. Ako nám sprievodkyňa prezradila, pvé písomné zmienky pochádzajú z čias uhorského kráľa Bela III., istý čas hrad spravoval aj uhorský "veľmož", Matúš Čák Trienčiansky. Po jeho smrti sa hrad znova stal kráľovským majetkom. Hradné nádvorie, hradná kaplnka, v nej socha Madony vyrobená zo vzácneho limbového dreva, nás zaujali. Nuž, a keby sme sa chceli dozvedieť hradné zvesti, či povesti, radi sa na tento hrad niekedy v budúcnosti vrátime.
Ďalšou našou zastávkou bol kláštor na Skalke pri Trenčíne, (postavený na skale), ktorý sa úzko spája so životom pustovníkov Andreja- Svorada a Beňadika, ktorí na tomto svätom mieste nejaký čas žili... Hm, počúvajúc p. sprievodkyňu i obhliadnúc si pustovňu, kostol v skale sme sa veru hĺbavo zamýšľali nad tým, akým neporovnateľne luxusným a komforným životom dnes žijeme my...
Vystúpiť na "horu", a to dokonca až 2x po sebe, júúúj, uznáte, že taká námaha dá zabrať. P.kaplán to zachránil, vianočku lámal a dával.... až kým sme neboli všetci nasýtení.
Našou poslednou zastávkou bol Kláštor pod Znievom... miesto, kde žijú stovky bezdomovcov, chorých i zdravých... Po sv.omši sme boli všetci pozvaní o. Vladkom Maslákom, rodákom zo Suchej Hory, ktorý toto zariadenie buduje a spravuje už roky rokúce, do jedálne zariadenia, kde nám pripravili sladké pohostenie. Vypočuté svedectvá mužov, ktorí boli predtým za mnohé zlé činy vo väzení nás zasiahli... Čo, alebo kto zmenil ich myslenie, konanie, celý ich život??? "Iba": Eucharistický Ježiš.., denná modlitba sv.ruženca.., denná účasť na sv.omši.... WAOUH! Či to i my nepotrebujeme?
Po požehnaní o. Vladka sme si to namierili d.o.m.o.v ....
Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili "nadýchať sa" týchto vzácnych miest...
Sme bohatší! Dotkli sa nás tie miesta... Ostávajú uložené hlboko v srdci...